Život po smrti

Život po smrti

Pomodlime sa: 

Ježiši Kriste vzkriesený,

v Tebe sme spasení,

čuj naše chválorečenie

pre Tvoje vzkriesenie;

Prijmi chválu neskonalú,

večný Kráľu. Amen. (ES č. 152)

Slovo Božie je napísané v 1. liste Korintským 15: 35 -  44.

Milí bratia a sestry,

neviem, odkiaľ pochádza nasledujúci príbeh, ale pekne vystihuje udalosť Veľkej noci teda život po smrti v novom vzkriesenom tele.

Početná rodina lariev žila na dne rybníka. Jedného dňa larvy zvolali schôdzu, pretože ich trápil veľký problém. Roky nevedeli vyriešiť záhadu straty jednotlivých členov. Zakaždým totiž, keď niekto z ich rodiny vyliezol po stonke lekna na hladinu rybníka, nikto ho už nikdy nevidel. Larvy si teda sľúbili, že ďalší, kto vylezie na povrch hladiny, vráti sa späť a povie zvyšku rodiny, ako to hore vyzerá.

Krátko nato, jedna zo starších lariev pocítila vo svojom vnútri  nutkanie vyliezť po stonke lekna priamo na hladinu rybníka. Hneď ako sa dostala na povrch, pocítila úľavu. Ľahla si na list lekna a sušila sa na slnku.

Zrazu larva zbadala so svojej blízkosti hladnú žabu, ktorá chytala mušky. „To sa stalo všetkým našim príbuzným? Preto sa už nikdy nevrátili?“ rozmýšľala. Larva sa s novou informáciou ponáhľala vrátiť späť dolu. Zrazu sa však s ňou  začalo diať niečo čudné. Ako slnko jasne svietilo, začala sa meniť. Menila sa na niečo NOVÉ, o čom sa jej ani nesnívalo. Stala sa z nej VÁŽKA!

Čoskoro sa vážka kĺzala po hladine rybníka. Šantila, lietala z jednej strany na druhú. Cítila sa úžasne, šťastne a slobodne. Zrazu sa však pozrela dole - do tmy rybníka - a spomenula si na sľub. „Musím sa vrátiť a o všetkom im povedať,“ pomyslela si vážka a letela k hladine rybníka. Čo sa však stalo? Vážka narazila na povrch vody, cez ktorý sa nemohla dostať. Nedokázala ho preraziť. Bol ako hrubý ľad pokrývajúci celú plochu rybníka. „Tak to je dôvod, prečo sa nikto nevrátil,“ smutne riekla vážka. Bolo jej ľúto, že nemohla dodržať sľub, ale teraz už chápala, prečo sa ostatní nevrátili.

Vážka si zároveň uvedomila ďalšie dve veci: Aj keby sa vrátila a všetko rozpovedala členom svojej rodiny, nerozumeli by jej. Taktiež videla, že by už nebolo možné, aby žila v chlade a tme toho rybníka. Zmenila sa. Úplne sa zmenila. Už by nemohla žiť ako doteraz. A pravdu povediac, ani by už nechcela opustiť život v teple slnka. Milovala nový život, svoje nové telo, svoju novú slobodu. Nechcela by sa už vrátiť späť a žiť tak limitujúcim spôsobom.

Bratia a sestry, príbeh o vážke  je krásnou paralelou k Veľkej noci konkrétne k životu po smrti v novom vzkriesenom tele.

Existuje mnoho ľudí, ktorí žijú v rybníku tohto sveta a tvrdia, že na konci života nie je nič. Pre takýchto ľudí je smrť ako hladná žaba, ktorá ich prehltne do čiernoty svojich útrob.

My, kresťania však hovoríme: „Nie! To nie je pravda!“.  Nakoľko veríme v Ježiša Krista, vieme, že keď prejdeme z temnoty života v rybníku do slávy života po smrti, dôjde k veľkej premene. Zmeníme sa na niečo, čo presahuje všetky naše predstavy.

Rovnako o tom hovorí aj apoštol Pavol v 1.  liste Korintským kresťanom v 15. kapitole. „Ale niekto povie: ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu? Ó, nemúdry! Keď semeno zapadne do zeme, vyklíči z neho nová rastlina – ono samo však zomrie, zanikne. Čo vyklíči nové zo semena, ani trošku sa mu nepodobá: zasial si suché zrnko pšenice alebo niečoho iného, ale životu skrytému v semene dá Boh novú, nádhernú podobu, nový tvar, aký sám určil. Tak nejako si môžeme predstaviť aj vzkriesenie z mŕtvych. Telo, ktoré dostaneme  pri vzkriesení, bude iné než to naše doterajšie; toto zomrie, tamto bude žiť večne. To, ktoré vstane, bude sa skvieť nadpozemskou slávou. To terajšie je slabé, to budúce bude plné síl. Naše pozemské telo pochovajú, vstaneme v tele duchovnom.  Lebo ako je telo hmotné, je aj telo duchovné.“ (v 35 – 38; 42 – 44)

Apoštol Pavol mohol povedať tieto slová, lebo sa opieral o Kristovo vzkriesenie. To totiž, čo sa stalo s Ježišovým telom, stane sa aj s naším, keď prejdeme z tejto časnosti do večnosti.

Viem, že ľudia chcú dôkazy. „Ukáž nám dôkaz!“ kričia. „Nie je problém“, hovorím. Veľkonočná nedeľa je skvelým dôkazom. Kristova smrť a vzkriesenie je akoby Ježiš išiel na  na povrch rybníka, došlo k Jeho premene a potom sa vrátil k svojim priateľom so slovami: Pozrite sa na moje telo a zistite, či je skutočné. „Pozrite mi ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a viďte, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.“ (L 24, 39) Potom učeníci podali Ježišovi kúsok pečenej ryby a plást medu a On jedol pred nimi.  

Ježišove vzkriesené telo malo istú podobnosť s Jeho prvým telom. Kristus mal po vzkriesení stále rovnaké rany po klincoch a jazvy po ukrižovaní. Zároveň však bolo iné. Ježišove vzkriesené  telo mohlo prechádzať zamknutými dverami. (L 24, 36), alebo náhle zmiznúť (L 24, 31). Nepoznalo teda žiadne obmedzenia. Bolo duchovné, nesmrteľné a oslávené.

Bratia a sestry, Kristus naozaj vstal z mŕtvych! „A to je nám zárukou, že aj ďalší budú po Ňom nasledovať.“ (1K 15, 20) Pán Ježiš sa stáva garanciou nášho vzkriesenia, nášho života po smrti v novom oslávenom tele. Ďakujme Mu za to a spolu s nábožným mužom vyznávajme:

„Príde čas, že umrieme, v Kristu však máme istotu, že aj nás z prachu zeme vzkriesi k večnému životu; On z drahej svojej milosti prijme verných do radosti. Radujme sa, spievajme: Haleluja,  milý Pane! Vo viere zotrvajme, podľa nej nech sa nám stane, večný život dá všetkým nám z hrobu vzkriesený Kristus Pán.“ (ES č. 151) Amen.

Pomodlime sa: 

Víťazný Pane, prichádzame k Tebe v tento veľký deň, aby sme Ti poďakovali za utrpenie a smrť, ktorú si podstúpil namiesto nás, ako aj za vzkriesenie, ktoré je istotou nášho vzkriesenia.  Dnes voláme so všetkými veriacimi: Vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v Ježišovi Kristovi! Prosíme, Pane, nech nás Tvoje zmŕtvychvstanie napĺňa neustálou radosťou a posilňuje v nádeji, že si nás vyslobodil z moci večnej smrti.  Do Tvojej ochrany vkladáme seba i všetkých svojich blížnych a prosíme: zmiluj sa nad nami. Posilňuj nás na ceste časného života, a keď raz aj my budeme musieť prejsť bránou smrti, priveď nás k večnému životu, kde Ťa budeme v novom oslávenou tele chváliť a velebiť na veky. Amen.

-  s použitím viacerých zdrojov