Rimavské Brezovo

Obec Rimavské Brezovo leží na juhu Slovenského rudohoria. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1334. Od 15. storočia patrila panstvu Hajnáčka. Rimavské Brezovo bolo banskou obcou i sídlom malohontského dištriktu. Obyvatelia v minulosti pracovali v poľnohospodárstve a zaoberali sa aj spracovaním železa. V Rimavskom Brezove bol mlyn (16. storočie), sklárska huta (17. storočie) a železiareň s vysokou pecou (18. storočie). V 19. storočí sa obec stala správnym strediskom tzv. Rimavskej koalície. Išlo o jednu z prvých bansko-hutníckych podnikateľských spoločností v celom Uhorsku.

V súčasnosti môžete v obci navštíviť gotický kostol (viď Kostoly), v ktorom sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby zo 14. storočia, gotická krstiteľnica, barokový oltár a kazateľnica. V centre obce sa nachádza renesančný župný dom, náhrobník spisovateľa Ľudovíta Kubániho (1830 - 1869), pamätné tabule SNP s bustou Pavla Knappa. V blízkosti obce sa nachodia minerálne pramene štavice ako aj turistické východisko do Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov.

Použitá literatúra:

Kolektív autorov. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1 vydanie. Lučenec: PS - LINE, 2005. 599-600 s. ISBN 80-969388-8-6.

Sokolovský, Leon. 1997. Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. 1 vydanie. Martin: Gradus, 1997. 47 s. ISBN 80-967618-3-8.


"Rimavsko - brezovsko-likiersky cirkevný sbor je jedným z najstrarších v Malohontskom senioráte. O jeho začiatkoch nevieme, ale toľko je isté, že už dávno v časoch predreformačných bol riadne organizovaný, mal svojich kňazov a teda i kostol. Kronika sboru, písaná viacerými vynikajúcimi kňazmi, hodnými dôvery zaznamenáva, že už v roku 1381 účinkoval v sbore istý Christophorus Chorodi, čo sa zistilo z listiny (ruissálu), obsahujúcej dopodrobna ustálený jeho plat. To, že ktorí kňazi účinkovali pred Chorodim a po ňom, následkom chýbajúcich dokladov, ktoré dosť častými požiarmi boly zničené, nedá sa určiť. Taktiež kedy a pôsobením koho sa v sbore ujala reformácia neni známe. Má sa za to, že pôdu Lutherovej reformácie tu pripravili husiti, ktorí v okolí mali svoje posádky a na slovenské obyvateľstvo mali značný vliv vo veciach náboženských. Z čias reformácie ako prvý ev. kňaz v r. 1545 spomína sa istý Laurentius. Doba jeho účinkovania bola v Rim. Brezove veľmi búrlivá. Spadá do nej smutno povestné hospodárenie Mateja Baššu na Muránskom hrade, ktorý so svojou lupičskou bandou znepokojoval na široko okolie Muráňa a aj Rim. Brezovo prepadol, vylúpil a podpálil. Kňaza Laurentia obral o všetko, čo mal cennejšieho, z chrámu vzal zlatý kalich brezovský i banský, ktorý opatroval Laurentius, z Rim. Bane prišlý, kým by si Rim. Baňa zvolila nového kňaza. Faru i kostol podpálil a celý archív, uložený v sakristii hodil do ohňa. Pokojnejšie časy nastaly, až keď 15. júla 1549 gróf Mikuláš Salm dobyl Muráň a od zlodejov ho vyčistil. Salm sa stal veliteľom hradu a ako horlivý evanjelik i dozorcom cirkvi doliny muránskej i rimavskej. Jeho vojaci, väčšinou Nemci, boli tiež horlivými podporovateľmi i nositeľmi reformácie. Za zámockého kňaza na Muráni ustanovený bol vysokovzdelaný Cyprian Fricat (Friedt). Tento stal sa r. 1578 i superintendentom a dozoru jeho podliehaly aj cirkvi rimavskej doliny. Jeho zásluhou uvedený bol vzorný poriadok v cirkvách podliehajúcich jeho dozoru. Vypracoval 18 artikúl, týkajúcich sa mravnonábožesnkého života. V brezovskom chráme tieto artikule prečítal kňaz Ján Škultéty a veriaci verejne sľúbili, že ich budú zachovávať. Škultéty (ináč  Scholtz) bol nástupcom Laurentia. Muž vynikajúci, ktorý po odchode Rimanoviusa z Muráňa a rozdelení sa Gemera a Malohontu stal sa r. 1596 prvým seniorom malohontským. Po ňom ešte i viac kňazov rimavsko- brezovských zastávalo tento úrad. Pod vedením ich, ako aj iných, ktorí seniormi neboli, rimavsko - brezovský sbor, ku ktorému pred rokom 1596 pripojil sa i Likier, vzmáhal sa hmotne i duchovne a dedictvo reformácie nestenčené udržal si podnes a udrží s pomocou Božou i naďalej."

Použitá literatúra:

Hanes, Hugo. 1941. Pamätnica 400 ročného jubilea počiatkov reformácie v Malohonte v dňoch 24. - 26. mája 1941 v Hnúšti za účasti dôst.p.gen.biskupa Dr. V.P. Čobrdu a dôst. pána biskupa Dr. S. Št. Osuského, s prídavkom krátkych dejín malohontského evanjelického a. v. seniorátu. 1. vydanie. Tisovec: Malohontský ev. a. v. seniorát vlastným nákladom, 1941. 92-93 s.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.