Rimavská Baňa

Rimavská Baňa leží na juhu Slovenského rudohoria v rimavskej doline. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1136. V roku 1268 dostala obec výsady krupinského typu, ktoré ju oprávňovali stať sa banským mestom. V 13. storočí dosahovala ťažba zlata v okolí Rimavskej Bane najvyššiu úroveň. Do roku 1343 obec patrila kaločskému arcibiskupovi. Od 15. storočia panstvu Hajnáčka a neskôr viacerým zemepánom. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, baníctve, debnárstve, taktiež v mlynárstve a v železiarstve. Súčasťou Rimavskej Bane bolo aj mestečko Koronobaňa, ktoré po odchode nemeckých baníkov v 17. storočí, zaniklo.

V súčasnosti môžete v obci navšíviť gotický kostol, v ktorom sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby z 14. storočia (viď Kostoly), gotická krstiteľnica, barokový oltár a kazateľnica i kazetový strop zo 17. storočia. V obci sa nachádza materská a základná škola (viď Odkazy ZŠ a MŠ Juraja Palkoviča). Taktiež obecná radnica, na ktorej je umiestnená tabuľa venovaná rodákovi, pedagógovi a spisovateľovi Jurajovi Palkovičovi (1769-1850). V centre obce je umiestnený pomník padlým vojakom v SNP. Nájdete tu aj turistické trasy na Sinec a Stolických vrchov.

Použitá literatúra:

Kolektív autorov. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1 vydanie. Lučenec: PS - LINE, 2005. 599 s. ISBN 80-969388-8-6.

Sokolovský, Leon. 1997. Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. 1 vydanie. Martin: Gradus, 1997. 35-39 s. ISBN 80-967618-3-8.


"V potoku Repno najdené starožitnosti: modla a 2 kamene z ručného mlyna svedčia, že tuná už za doby pohanskej bola osada. Pôvod svoj bezpochybne svojim kovom môže ďakovať. Od XI. do konca XV. storočia bola Baňa baníckym mestečkom, čo aj jej staršie meno Corona alebo Crom Baňa dokazuje. Toto mestečko stálo na výšine okolo chrámu Božieho. Zaniklo pravdepodobne tak, že sa stalo obeťou požiaru. Vtedy nemeckého pôvodu baníci opustili Baňu a roľnícke obyvateľstvo vybudovalo si domy na brehoch Rimavy. Ani tu nemali pokoja, lebo povodňami často bývali ohrožovaní. Odvtedy dostala nové meno: Rimavská Baňa. Erb mesta mal na vrchu korunu, pod ňou mesiac a hviezdu a na spodku dve ramená s baníckym mlatkom a kladivom.

Uhorskí králi: Ľudovít Veľký r. 1342 a neskoršie Žigmund ponechali banských kňazov v užívaní dežmy. Podobne aj muránsky zemepán Tomáš Wajvoda. Poslední zemepáni boli Ráday Jekelfaluši, Beríny, Torok, Kovács, Chorváth, Nyáry, Luzsénszky, Okolicsányi, Farkas.

Prvým ev. kňazom stal sa Schága, ktorý predtým monstranciu na oltár kladával, okolo r. 1540. Za kňaza Laurinca (Laurentius) r. 1556 Turci k chrámu B. kaštiel postavili, a preto spomenutý odišiel do Brezova i s jedným kalichom cirkevným. Tento kalich potom Bašovovi žoldnieri s inou korisťou odvliekli do Muránského hradu.

Literárne činní boli z kňazov: Daniel Glosius, Ondrej Bodó, Peter Maguláč, Michal Maguláč ml. Ale najvynikajúcejším bol Matej Holko II. On bol dušou, jeho otcom na Nižnom Skálniku založenej, literárnej spoločnosti malohontskej, ktorá vydávala vedecké knihy, chýrne Solennie. Zo svetských v Rimavskej Bani sa narodil, ale v Prešporku pôsobil na vysokej škole bohosloveckej Jur Palkovič, profesor.

Nemožno tu nespomenúť starobylý chrám B. Sakristia a krstiteľnica sú z prvého kresť. chrámu zachované, svätyňa a loď z konca XIV. storočia v rannej gotike stavaná. Nástenné maľby vyobrazujú: srážku kresťanov s Kumanmi pri Cserhalme r. 1070, legendu sv. Ladislava a podobizne iných svätých.

Stará fara na terajšom pozemku dokončená bola v roku 1800 za farára Holku II. a Jána Farkaša, inšp. Nová fara stavaná je od základov r. 1925." (Jozef Farkaš, ev. kňaz. V Rim. Bani, 30. XI. 1941.)

Použitá literatúra:

Hanes, Hugo. 1941. Pamätnica 400 ročného jubilea počiatkov reformácie v Malohonte v dňoch 24. - 26. mája 1941 v Hnúšti za účasti dôst.p.gen.biskupa Dr. V.P. Čobrdu a dôst. pána biskupa Dr. S. Št. Osuského, s prídavkom krátkych dejín malohontského evanjelického a. v. seniorátu. 1. vydanie. Tisovec: Malohontský ev. a. v. seniorát vlastným nákladom, 1941. 88-90 s.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.